Môžu sa snímky zmeniť?

Zem stúpa v diaľke v ostrom kontraste s Mesiacom. Ľadový medveď uviaznutý na plávajúcom kúsku ľadu. Pelikán poliaty olejom.

Čo majú všetky tieto obrázky spoločné? Každý z nich slúžil ako tvár pre ekologické hnutia.

Najväčšia výzva ochrany morí? Nedostatočný prístup a pochopenie toho, čo sa deje pod vodou. Fotografia nám môže pripomenúť dôvod, prečo musíme všetci pracovať na zachovaní toho, čo je krásne.

Na ostrove San Miguel sa unáša chobotnica. c) Richard Salas

V The Ocean Foundation chápeme silu snímok. Založil nás Wolcott Henry, fotograf pre National Geographic. Henry vytvoril Marine Photobank v roku 2001, webovú stránku poskytujúcu vysokokvalitné obrázky vplyvov človeka na morské prostredie. Myšlienka pochádza z rokov videnia obrázkov používaných v neziskových publikáciách, ktorým chýbala schopnosť inšpirovať ochranu prírody.

Talentovaní fotografi sú rozhodujúci pri rozprávaní príbehu o tom, čo sa deje pod povrchom a prečo to musíme chrániť.

Minulý týždeň som mal to potešenie sedieť s priateľom, darcom a podvodným fotografom Richardom Salasom v Santa Barbare.

Salas začal svoju fotografickú kariéru po tom, čo ho stredoškolský učiteľ odtiahol nabok a povedal mu, aby sa dal dokopy. Niečo cvaklo a on prestal „mrhať časom“ a venoval sa svojej vášni pre fotografovanie.

Až na vysokej škole začal chodiť pod vodu a zamiloval si svet pod hladinou.

Po vysokej škole sa viac ako 30 rokov venoval komerčnej fotografii. Jeho život sa obrátil naruby, keď v roku 2004 diagnostikovali rakovinu jeho milej manželke Rebecce (s ktorou som mal to potešenie stretnúť sa aj ja). S jej vedením sa opäť ponořil do svojej dávno stratenej vášne – fotografovania pod vodou.

Richard Salas a jeho manželka Rebecca, ktorí mu pomohli dostať sa späť do vody.

Salas teraz vydal podmorskú trilógiu kníh, plnú úchvatných záberov nášho sveta skrytého tesne pod povrchom. Svojím majstrovským využitím svetla zachytáva osobnosť bytostí, ktoré sa nám zdajú také cudzie. Svoje fotografie efektívne využíva na to, aby spájal ľudí s týmito tvormi a vyvolával pocit rešpektu a zodpovednosti za ich blaho.

Salas veľkoryso venuje 50% zisku knihy The Ocean Foundation. Kúpte si jeho knihy tu.

-------------

Obľúbená vec na fotenie?

Môj veľmi obľúbený tvor na fotografovanie je Steller Sea Lion. Sú to 700 kilové šteniatka, ktoré vás nikdy nenechajú na pokoji. Ich zvedavosť a hravosť je radosťou a výzvou k zachyteniu, pričom sa celý čas tlačí a chytá. Milujem ich mimiku a obrovské zvedavé oči.

Hravý hviezdny lachtan sleduje kameru. c) Richard Salas 

Aké najkrajšie stvorenie ste zastrelili?

Manty sú jedny z najpôvabnejších zvierat, s ktorými som kedy mal tú česť zdieľať oceán. Niektoré majú priemer 18 stôp a vážia 3600 libier. Kĺžu s ľahkosťou Marthy Grahamovej, ktorá tancuje po vodnej oblohe. Niekedy sa človek zastaví a pozrie sa mi do očí a stane sa z toho duchovný zážitok, vizuálna konverzácia od jedného druhu k druhému.

Akékoľvek zviera, ktoré ste ešte nevideli, a chcete ho zachytiť na kameru?

Ešte musím byť s veľrybou hrbatou a teším sa na ten deň s veľkým očakávaním a vzrušením. Počul som ich piesne a cítil som, ako mi vibrujú telom, čo bola pre mňa čistá radosť. Byť vo vode s jedným z týchto krásnych obrov a odfotiť ich je životný sen.

Čo podľa vás robí dobrú fotku?

Každý obrázok, ktorý v divákovi vyvolá emócie, je dobrý.

Španielsky šál nudibranch, jeho názov pochádza z jeho plaveckého štýlu, ktorý vedcom pripomínal šály so strapcami, ktoré nosili tanečnice flamenca. c) Richard Salas 

Keby si mohol byť akýmkoľvek zvieraťom v oceáne, ktoré by si si vybral?

Myslím, že veľryba Orca by bola najvzrušujúcejšia. Sú veľmi rodinne orientovaní a sú pánmi mora. Sú tiež veľmi inteligentní. Bolo by zábavné, keby sme všetci žili v kapsule a plávali svetové oceány s mojou rodinou a priateľmi.

Vidíš v oceáne niečo konkrétne, čo ťa znepokojuje?

Odpadky ma vždy privedú do mentálnej vývrtky a zvieratá s našimi odpadkami prilepenými okolo krku, nôh alebo plutiev. Keď som videl potápačské lokality, na ktorých som sa potápal v 70. rokoch, teraz vyzerám tak bez života. Pohľad na mŕtve žraloky a iné zvieratá chytené do odhodených rybárskych sietí.

Za kusom chaluhy sa skrýva krab pred kamerou. c) Richard Salas 

Nejaké nebezpečné situácie? Nejaké vtipné?

Jedinou nebezpečnou situáciou, v ktorej som bol, bolo, že som sa ocitol v hĺbke 90 stôp pod hladinou, upravoval som si výstroj a zrazu som bol zasiahnutý celou váhou iného potápača, pretože sa potápal príliš rýchlo. Obaja sme boli v poriadku, keď som zastavil jeho zostup. Moja skúsenosť bola taká, že najnebezpečnejšími živočíchmi pod vodou sú ľudia.

Najzábavnejšia situácia je sledovať môjho syna, ako si vyzlieka plutvy a „pobehuje“ po piesočnom dne mora v spomalenom zábere. Vyzerá, akoby poskakoval na Mesiaci, a keď vidím jeho hravú ľahkosť a čistú radosť z toho, že je pod vodou, vždy ma rozosmeje.

Aké sú výzvy, ktorým čelíte pod vodou v porovnaní s fotografovaním na súši?

Nemôžem tam dole dýchať bez toho, aby som si priniesol vlastný prívod vzduchu, takže tam dole mám len určitý čas a vždy sa mi to zdá príliš krátke. Svetlo pod vodou vypadáva rýchlejšie, takže ho musím doniesť viac. Slaná voda a elektronika fotoaparátu sa rozhodne nemiešajú. Udržať teplo v 41 stupňovej vode je vždy výzva, nemôžem si ísť len tak obliecť mikinu. Miesta, kde sa rád potápam, sú bohaté na živiny a tak plné života, no nevýhodou je obmedzená viditeľnosť, čo je neustála výzva.

Potápač pláva vedľa žraloka veľrybieho. c) Richard Salas