Náš tím nedávno cestoval do Xcalaku v Mexiku v rámci nadácie The Ocean Foundation Blue Resilience Initiative (BRI). prečo? Aby sme si zašpinili ruky a topánky – doslova – v jednom z našich projektov obnovy mangrovníkov.

Predstavte si miesto, kde mangrovníky stoja pevne proti oceánskemu vánku a kde druhý najväčší koralový útes na svete – Mesoamerican Reef – chráni komunitu pred vlnou Karibiku a vytvára národný útesový park Xcalak. 

To je v skratke Xcalak. Tropická svätyňa vzdialená päť hodín od Cancúnu, no svet vzdialený od rušnej turistickej scény.

Mesoamerican Reef pri pohľade z Xcalaku
Mesoamerican Reef je hneď pri brehu v Xcalaku. Fotografický kredit: Emily Davenport

Bohužiaľ, ani raj nie je imúnny voči klimatickým zmenám a výstavbe. Mangrovový ekosystém Xcalaku, ktorý je domovom štyroch druhov mangrovov, je ohrozený. Tu prichádza na rad tento projekt. 

Za posledných pár rokov sme sa spojili s miestnou komunitou Xcalak v Mexiku Komisia chránených prírodných území (CONANP), Centrum výskumu a pokročilých štúdií Národného polytechnického inštitútu – Mérida (CINVESTAV), Program Mexicano del Carbono (PMC) a Národná autonómna univerzita v Mexiku (UNAM) obnoviť viac ako 500 hektárov mangrovových porastov v tomto regióne.  

Títo pobrežní superhrdinovia nie sú len krásni; zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy. Prostredníctvom procesu nazývaného sekvestrácia uhlíka zachytávajú uhlík zo vzduchu a uzamykajú ho v pôde pod svojimi koreňmi – čo je dôležitá súčasť cyklu modrého uhlíka. 

Ničenie mangrovov: Svedok dopadov klimatických zmien

Pri jazde do mesta bolo poškodenie okamžite zrejmé. 

Cesta vedie cez rozľahlú blato, kde kedysi stál mangrovový močiar. Bohužiaľ, výstavba cesty narušila prirodzený tok morskej vody cez mangrovníky. Na urážku zranení priniesli nedávne hurikány viac sedimentov, ktoré ešte viac zablokovali tok vody. Bez čerstvej morskej vody na preplachovanie systému sa v stojatej vode hromadia živiny, znečisťujúce látky a soľ, čo mení mangrovové močiare na bahno.

Toto miesto je pilotným projektom pre zvyšok projektu Xcalak – úspech tu pripravuje pôdu pre prácu na zvyšných 500+ hektároch.

Pohľad z dronu na mangrovové močiare
Tam, kde kedysi stál mangrovový močiar, teraz stojí prázdne bahnisko. Fotografický kredit: Ben Scheelk

Komunitná spolupráca: Kľúč k úspechu pri obnove mangrovníkov

Počas nášho prvého celého dňa v Xcalaku sme mohli z prvej ruky vidieť, ako projekt napreduje. Je to žiarivý príklad spolupráce a zapojenia komunity. 

Na workshope ráno sme sa dozvedeli o praktickom školení, ktoré prebieha, ao spolupráci s CONANP a výskumníkmi v CINVESTAV, ktorí podporujú miestnych obyvateľov Xcalakov, aby boli strážcami svojho vlastného dvora. 

Vyzbrojení lopatami a vedeckým know-how nielen čistia usadeniny a obnovujú tok vody do mangrovov, ale zároveň sledujú zdravie svojho ekosystému.

Naučili sa toľko o tom, kto žije medzi mangrovníkmi. Zahŕňajú 16 druhov vtákov (štyri ohrozené, jeden ohrozený), jelene, oceloty, líšku sivú – dokonca aj jaguáre! Xcalakove mangrovy doslova prekypujú životom.

Pohľad do budúcnosti na budúcu obnovu mangrovníkov Xcalaku

Ako projekt pokračuje, ďalšími krokmi je rozšírenie kopania do neďalekej lagúny obklopenej mangrovníkmi, ktoré zúfalo potrebujú viac vody. Nakoniec, vykopávky spoja lagúnu s bahnom, cez ktoré sme prešli na ceste do mesta. To pomôže vode prúdiť tak, ako to bolo kedysi v celom ekosystéme.

Sme inšpirovaní oddanosťou komunity a nemôžeme sa dočkať, až uvidíme pokrok dosiahnutý pri našej ďalšej návšteve. 

Spoločne neobnovujeme iba mangrovový ekosystém. Vraciame nádej na svetlejšiu budúcnosť, jednu zablatenú topánku po druhej.

Zamestnanci Ocean Foundation stojaci v blate na mieste, kde kedysi stáli mangrovníky
Zamestnanci Ocean Foundation stoja po kolená v blate tam, kde kedysi stáli mangrovníky. Fotografický kredit: Fernando Bretos
Osoba na lodi v košeli s nápisom The Ocean Foundation