Živé zvieratá ukladajú uhlík. Ak vezmete rybu z mora a zjete ju, zásoba uhlíka v tejto rybe zmizne z oceánu. Oceánsky modrý uhlík odkazuje na prirodzené spôsoby, ktorými môžu morské stavovce (nielen ryby) pomôcť zachytávať a izolovať uhlík, čím môžu potenciálne zmierniť účinky zmeny klímy.

V oceáne uhlík prúdi cez potravinovú sieť. Najprv je fixovaný fotosyntézou fytoplanktónom na povrchu. Spotrebou sa uhlík potom prenáša a ukladá v telách morských živočíchov, ktoré sa živia rastlinami, ako je krill. Prostredníctvom predácie sa uhlík hromadí vo väčších morských stavovcoch, ako sú sardinky, žraloky a veľryby.

Veľryby akumulujú uhlík vo svojom tele počas svojho dlhého života, z ktorého niektoré siahajú až do 200 rokov. Keď zomrú, klesnú na dno oceánu a uhlík si vezmú so sebou. Výskum ukazuje, že každá veľká veľryba zachytí v priemere okolo 33 ton oxidu uhličitého. Strom v rovnakom období prispieva k absorpcii uhlíka veľrybou len do 3 percent.

Iné morské stavovce skladujú menšie množstvá uhlíka na kratší čas. Ich celková skladovacia kapacita je známa ako „uhlík z biomasy“. Ochrana a zvyšovanie zásob oceánskeho modrého uhlíka v morských živočíchoch môže viesť k výhodám ochrany a zmiernenia zmeny klímy.

Prieskumná pilotná štúdia bola nedávno vykonaná v Spojených arabských emirátoch (SAE), aby pomohla pochopiť potenciálny oceánsky modrý uhlík pri riešení problému globálnej zmeny klímy a pri podpore udržateľného rybolovu a námornej politiky.

Pilotný projekt Spojených arabských emirátov bol zadaný Abu-Dhabi Global Environmental Data Initiative (AGEDI) a bol podporený spolufinancovaním z Blue Climate Solutions, projektu Ocean Foundationa Program OSN pre životné prostredie (UNEP). GRID-Arendal, ktorá implementuje a vykonáva Projekt globálneho environmentálneho zariadenia Blue Forest.

Štúdia využila existujúce súbory údajov a metódy na kvantifikáciu a posúdenie kapacity rýb, veľrýb, dugongov, morských korytnačiek a morských vtákov obývajúcich časť morského prostredia SAE na ukladanie a sekvestráciu uhlíka.

„Analýza predstavuje prvý svetový audit a hodnotenie politiky oceánskeho modrého uhlíka na národnej úrovni a umožní príslušným politickým a riadiacim subjektom v Spojených arabských emirátoch vyhodnotiť možnosti potenciálnej implementácie politík oceánskeho modrého uhlíka na miestnej a národnej úrovni,“ hovorí. Ahmed Abdulmuttaleb Baharoon, úradujúci riaditeľ AGEDI. „Táto práca je silným uznaním potenciálu ochrany a trvalo udržateľného riadenia morského života, ktorý má byť uznaný ako dôležité prírodné riešenie globálnej klimatickej výzvy,“ dodáva.

Uhlík z biomasy je jedným z deväť identifikovaných oceánskych modrých uhlíkových ciest pričom morské stavovce môžu sprostredkovať ukladanie a sekvestráciu uhlíka.

Spojené arabské emiráty audit oceánskeho modrého uhlíka

Jedným z cieľov štúdie SAE bolo vyhodnotiť zásoby uhlíka v biomase morských stavovcov so zameraním na emirát Abu Dhabi, pre ktorý bola k dispozícii väčšina už existujúcich údajov.

Potenciál ukladania uhlíka v biomase bol hodnotený dvoma spôsobmi. Po prvé, potenciál straty uhlíka v biomase sa odhadol analýzou údajov o úlovkoch rybolovu. Po druhé, súčasný potenciál ukladania uhlíka v biomase (tj stála zásoba uhlíka v biomase) pre morské cicavce, morské korytnačky a morské vtáky sa odhadol analýzou údajov o hojnosti. Kvôli nedostatku údajov o množstve rýb v čase analýzy boli ryby vylúčené z odhadov stálej zásoby uhlíka v biomase, ale tieto údaje by sa mali zahrnúť do budúcich štúdií.

Štúdia odhaduje, že v roku 2018 sa stratilo 532 ton potenciálu ukladania uhlíka v biomase v dôsledku úlovku rýb. To sa takmer rovná súčasným odhadovaným 520 tonám stálej zásoby uhlíka v biomase morských cicavcov, morských korytnačiek a morských vtákov v emiráte Abú Zabí.

Táto stála zásoba uhlíka z biomasy pozostáva z dugongov (51 %), morských korytnačiek (24 %), delfínov (19 %) a morských vtákov (6 %). Zo 66 druhov analyzovaných v tejto štúdii (53 druhov rybolovu, tri druhy morských cicavcov, dva druhy morských korytnačiek a osem druhov morských vtákov) má osem (12 %) stav ochrany zraniteľný alebo vyšší.

„Uhlík z biomasy – a oceánsky modrý uhlík vo všeobecnosti – je len jednou z mnohých ekosystémových služieb poskytovaných týmito druhmi, a preto by sa nemali vnímať izolovane alebo ako náhrada iných stratégií ochrany,“ hovorí Heidi Pearson, odborníčka na morské cicavce. University of Alaska Southeast a vedúci autor štúdie uhlíka v biomase. 

„Ochrana a zvyšovanie zásob uhlíka z biomasy morských stavovcov môže byť potenciálne jednou z mnohých stratégií plánovania ochrany a zmierňovania klimatických zmien v SAE,“ dodáva.

„Výsledky potvrdzujú veľkú ekologickú hodnotu veľrýb a iného morského života pri zmierňovaní klímy,“ hovorí Mark Spalding, prezident The Ocean Foundation. „Je dôležité, aby globálna komunita považovala tento dôkaz za súčasť svojho pokračujúceho úsilia o riadenie a obnovu morského života a riešenie globálnej zmeny klímy,“ dodáva.

Hodnotenie politiky oceánskeho modrého uhlíka

Ďalším cieľom projektu bolo preskúmať životaschopnosť oceánskeho modrého uhlíka ako politického nástroja na podporu trvalo udržateľného riadenia morských zdrojov a boja proti zmene klímy.

Štúdia tiež skúmala 28 pobrežných a morských environmentálnych zainteresovaných strán s cieľom posúdiť znalosti, postoje a vnímanie konceptu oceánskeho modrého uhlíka a jeho význam pre politiku. V hodnotení politiky sa zistilo, že uplatňovanie politiky oceánskeho modrého uhlíka má významný politický význam pre oblasti zmeny klímy, ochrany biodiverzity a riadenia rybolovu v národných, regionálnych a medzinárodných súvislostiach.

„Prevažná väčšina účastníkov prieskumu súhlasila s tým, že medzinárodné uznanie hodnoty oceánskeho modrého uhlíka by sa malo zvýšiť a že by sa mal začleniť do stratégií ochrany a zmierňovania klimatických zmien,“ hovorí Steven Lutz, expert na modrý uhlík v GRID-Arendal and lead. autor hodnotenia politiky. „Napriek imperatívu zníženia emisií uhlíka tento výskum potvrdzuje, že ochrana morí ako stratégia zmierňovania klímy je životaschopná, bude pravdepodobne dobre prijatá a má veľký potenciál,“ dodáva.

„Tieto zistenia sú prvé svojho druhu na svete a výrazne prispievajú k rozhovorom o ochrane a riadení oceánov v kontexte zmierňovania klimatických zmien,“ hovorí Isabelle Vanderbeck, expertka na morské ekosystémy z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

„Oceanický modrý uhlík môže byť jednou zložkou súboru údajov používaných pri vývoji stratégií na zmiernenie zmeny klímy, udržateľného rybolovu, politiky ochrany a morského priestorového plánovania. Tento výskum výrazne premosťuje priepasť medzi ochranou morí a politikou zmeny klímy a je potenciálne veľmi dôležitý pre opatrenia týkajúce sa oceánov, o ktorých sa očakáva, že sa o nich bude diskutovať na tohtoročnej konferencii OSN o zmene klímy v novembri,“ dodáva.

Dekáda oceánskej vedy OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (2021 – 2030) vyhlásený v decembri 2017, poskytne spoločný rámec na zabezpečenie toho, aby veda o oceánoch mohla plne podporovať opatrenia krajín na udržateľné riadenie oceánov a konkrétnejšie na dosiahnutie Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj.

Pre viac informácií kontaktujte Stevena Lutza (GRID-Arendal): [chránené e-mailom] alebo Gabriel Grimsditch (UNEP): [chránené e-mailom] alebo Isabelle Vanderbeck (UNEP): [chránené e-mailom]