Naša bezpečnosť sa začína – a končí – s našimi oceánmi (1. časť)

Minulý týždeň Inštitút spolupráce pre oceány, klímu a bezpečnosť uskutočnila svoju prvú konferenciu na univerzite v Massachusetts v Bostone - kampus je primerane obklopený vodou. Nádherné výhľady nám prvé dva dni zakrývalo vlhké hmlisté počasie, no posledný deň nám vyšlo nádherné počasie.  
 

Zástupcovia súkromných nadácií, námorníctva, armádneho zboru inžinierov, pobrežnej stráže, NOAA a ďalších nevojenských vládnych agentúr, neziskových organizácií a akademickej obce sa stretli, aby si vypočuli rečníkov o širokej škále problémov týkajúcich sa úsilia o zlepšenie globálneho bezpečnosť tým, že riešia obavy týkajúce sa zmeny klímy a jej vplyvu na potravinovú bezpečnosť, energetickú bezpečnosť, hospodársku bezpečnosť, ako aj národnú bezpečnosť. Ako povedal jeden prednášajúci: „Skutočná bezpečnosť je oslobodenie od úzkosti.“

Konferencia prebiehala tri dni. Panely mali dve línie: politickú a vedeckú. Stážista Ocean Foundation, Matthew Cannistraro a ja sme si vymieňali súbežné sedenia a porovnávali poznámky počas plenárnych zasadnutí. Sledovali sme, ako ostatní boli novo predstavení niektorým z hlavných problémov oceánov našej doby v kontexte bezpečnosti. Zvyšovanie hladiny morí, okysľovanie oceánov a búrková aktivita boli známe problémy prepracované z hľadiska bezpečnosti.  

Niektoré národy sa už teraz snažia naplánovať zaplavenie nízko položených komunít a dokonca celých krajín. Iné národy vidia nové ekonomické príležitosti. Čo sa stane, keď krátka trasa z Ázie do Európy vedie cez novo vyčistenú letnú cestu cez Arktídu, keď už nie je prítomný morský ľad? Ako presadíme existujúce dohody, keď sa objavia nové problémy? Medzi tieto otázky patrilo, ako zabezpečiť bezpečnú prevádzku v nových potenciálnych ropných a plynových poliach v oblastiach, kde je šesť mesiacov v roku tma a pevné konštrukcie sú vždy citlivé na veľké ľadovce a iné škody. Medzi ďalšie nastolené otázky patrili nový prístup k rybolovu, nové súťaže o hlbokomorské nerastné zdroje, presun rybolovu v dôsledku teploty vody, hladiny mora a chemických zmien a miznúce ostrovy a pobrežná infraštruktúra v dôsledku stúpania hladiny mora.  

Veľa sme sa aj naučili. Napríklad som si bol vedomý toho, že americké ministerstvo obrany bolo veľkým spotrebiteľom fosílnych palív, ale nevedel som, že je to jediný najväčší individuálny spotrebiteľ fosílnych palív na svete. Akékoľvek zníženie spotreby fosílnych palív predstavuje významný vplyv na emisie skleníkových plynov. Uvedomoval som si, že palivové konvoje sú obzvlášť zraniteľné voči útokom nepriateľských síl, ale bol som zarmútený, keď som sa dozvedel, že polovica námornej pechoty zabitých v Afganistane a Iraku podporovala palivové konvoje. Akékoľvek zníženie závislosti na palive jasne zachraňuje životy našich mladých mužov a žien v teréne – a počuli sme o niekoľkých úžasných inováciách, ktoré zvyšujú sebestačnosť predných jednotiek a tým znižujú riziko.

Meteorológ Jeff Masters, bývalý lovec hurikánov a zakladateľ Wunderground, poskytol zábavný, aj keď triezvy pohľad na možnosti „12 najčastejších katastrof súvisiacich s počasím v hodnote 100 miliárd dolárov“, ktoré by sa mohli stať pred rokom 2030. Zdá sa, že väčšina možností je v Spojených štátoch. Hoci som očakával, že uvedie potenciálne hurikány a cyklóny, ktoré zasiahnu obzvlášť zraniteľné oblasti, prekvapilo ma, akú veľkú úlohu zohralo sucho v ekonomických nákladoch a stratách na ľudských životoch – dokonca aj v Spojených štátoch – a akú významnejšiu úlohu zohrávalo. môže hrať v budúcnosti pri ovplyvňovaní potravinovej a hospodárskej bezpečnosti.

Mali sme to potešenie sledovať a počúvať, ako guvernér Patrick Deval odovzdal cenu za vedúce postavenie americkému ministrovi námorníctva Rayovi Mabusovi, ktorého úsilie nasmerovať naše námorníctvo a námornú pechotu smerom k energetickej bezpečnosti je odrazom záväzku námorníctva ako celku udržateľnejšia, sebestačná a nezávislá flotila. Minister Mabus nám pripomenul, že jeho hlavným záväzkom bolo čo najlepšie a najefektívnejšie námorníctvo, aké môže podporovať – a že Zelená flotila a ďalšie iniciatívy – predstavujú najstrategickejšiu cestu ku globálnej bezpečnosti. Je škoda, že príslušné výbory Kongresu sa snažia zablokovať túto rozumnú cestu k lepšej sebestačnosti USA.

Mali sme tiež príležitosť vypočuť si panel odborníkov o dosahu a komunikácii v oblasti oceánov o dôležitosti zapojenia verejnosti do podpory úsilia, aby sa náš vzťah s oceánmi a energetikou stal súčasťou našej celkovej ekonomickej, sociálnej a environmentálnej bezpečnosti. Jeden panelista bol Projekt OceánWei Ying Wong, ktorý predniesol temperamentnú prezentáciu o nedostatkoch, ktoré zostávajú v oceánskej gramotnosti, a potrebe využiť to, ako veľmi nám všetkým na oceáne záleží.

Ako člen záverečného panelu bolo mojou úlohou spolupracovať s kolegami z panelu, aby sme sa pozreli na odporúčania našich kolegov účastníkov pre ďalšie kroky a syntetizovali materiál, ktorý bol prezentovaný na konferencii.   

Je vždy zaujímavé zapojiť sa do nových konverzácií o mnohých spôsoboch, akými sa spoliehame na oceány, pokiaľ ide o naše globálne blaho. Koncept bezpečnosti – na každej úrovni – bol a je obzvlášť zaujímavým rámcom ochrany oceánov.