Časť 2: Následky vlnobitia – to, čo oceán prináša domov

Angel Braestrup, predseda rady poradcov, The Ocean Foundation

Po celom svete si roky 2012 a 2013 budú pamätať nezvyčajné množstvo zrážok, silné búrkové vlny a bezprecedentné záplavy od Bangladéša po Argentínu; z Kene do Austrálie. Vianoce 2013 priniesli na Svätú Luciu, Trinidad a Tobago nezvyčajne intenzívnu rannú zimnú búrku s katastrofálnymi záplavami a inými následkami; a ďalšie ostrovné štáty, ako napríklad Spojené kráľovstvo, kde ďalšie búrky len rozšírili škody z rekordnej búrky zo začiatku decembra. A nielen na okraji oceánu komunity pociťujú zmenu. 

Práve túto jeseň zažilo Colorado jednu 1000-ročnú povodeň z búrok, ktoré sa do hôr dostali z otepľujúcich sa vôd Pacifiku. V novembri spôsobili búrky a tornáda na Stredozápade škody za viac ako miliardu dolárov. A rovnaký problém s troskami čelil postihnutým komunitám ako Japonsko po cunami v roku 2011, filipínsky ostrov Leyte z tajfúnu Haiyan v roku 2013, New York a New Jersey po superbúrke Sandy v roku 2012 a pobrežie Mexického zálivu. v dôsledku Katriny, Ikea, Gustava a pol tuctu ďalších búrok za posledné desaťročie.

Môj predchádzajúci blog hovoril o prívaloch vody z oceánu, či už z búrok alebo zemetrasení, a o skaze, ktorú zanecháva na súši. Nie je to však len príval vody, ktorý spôsobuje veľké škody pobrežným zdrojom – ľudským aj prírodným. To sa stane, keď voda opäť vytečie a nesie so sebou trosky z vlastného ničivého zhonu a zložitú polievku, ktorá čerpá ingrediencie z každej budovy, ktorú prejde, pod každým umývadlom, v skrini každého správcu, v autoservise a v suchu. čistejšie, ako aj všetky nečistoty, ktoré voda zachytávala z odpadkových košov, skládok odpadu, stavebných zón a iných zastavaných prostredí.

V prípade oceánov musíme brať do úvahy nielen búrku alebo cunami, ale aj následky. Upratovanie po týchto búrkach je obrovskou úlohou, ktorá sa neobmedzuje len na jednoduché vysušenie zaplavených miestností, výmenu zaplavených áut alebo prestavbu chodníkov. Nezaoberá sa ani horami vyvrátených stromov, hromadami usadenín a utopenými zvieratami. Každá z veľkých búrok alebo cunami nesie úlomky, toxické kvapaliny a iné znečistenie späť do mora.

Ustupujúce vody môžu pohltiť všetky čistiace prostriedky pod tisícky umývadiel, všetku starú farbu v tisíckach garáží, všetok benzín, olej a chladivá z tisícok áut a spotrebičov a zmiešať ich do toxickej polievky so všetkým zadný výplach z kanalizačných systémov a plastových a iných nádob, v ktorých bol zadržiavaný. Zrazu to, čo ležalo neškodne (väčšinou) na zemi, zaplavilo pobrežné močiare a pobrežné vody, mangrovové lesy a iné miesta, kde môžu zvieratá a rastliny už teraz zápasia s dôsledkami ľudského rozvoja. Pridajte niekoľko tisíc ton vetiev stromov, listov, piesku a iných sedimentov, ktoré sú zametané spolu s ním, a existuje potenciál na udusenie prosperujúcich biotopov dna oceánov, od kôrovcov cez koralové útesy až po lúky s morskou trávou.

Chýba nám systematické plánovanie následkov týchto silných ničivých prívalov vody v pobrežných komunitách, lesoch, močiaroch a iných zdrojoch. Ak by išlo o obyčajný priemyselný únik, mali by sme zavedený proces na využitie porušenia na vyčistenie a obnovu. V súčasnosti nemáme mechanizmus na zabezpečenie toho, aby spoločnosti a komunity lepšie zabezpečili svoje toxické látky pred príchodom búrky, ani na plánovanie dôsledkov toho, že všetky tieto látky naraz prúdia do pobrežných vôd. Po japonskom cunami v roku 2011 sa po poškodení jadrovej elektrárne Fukušima do zmesi pridala aj rádioaktívna kontaminovaná voda – toxický zvyšok, ktorý sa teraz objavuje v tkanive morských živočíchov, ako je tuniak.

Musíme sa posunúť k tomu, aby sme boli lepšie pripravení na viac búrok väčšej intenzity s väčším množstvom zrážok a možno aj väčším výkonom, ako sme mali v minulosti. Musíme myslieť na následky záplav, búrky a iných náhlych záplav. Musíme myslieť na to, ako staviame a čo používame. A musíme znovu vybudovať prírodné systémy, ktoré fungujú ako tlmiče nárazov pre našich najzraniteľnejších oceánskych a sladkovodných susedov – močiare, pobrežné lesy, duny – všetky prírodné nárazníky, ktoré podporujú bohatý a bohatý vodný život.

Čo teda môžeme robiť tvárou v tvár takejto moci? Ako môžeme pomôcť našim vodám zostať zdravé? No môžeme začať tým, čo používame každý deň. Pozrite sa pod umývadlo. Pozrite sa do garáže. Čo skladujete, čo by sa malo správne zlikvidovať? Aké nádoby môžu nahradiť plastové? Aké produkty môžete použiť, ktoré budú bezpečnejšie pre vzduch, zem a more, ak sa stane niečo nemysliteľné? Ako môžete zabezpečiť svoj majetok, až po odpadkové koše, aby ste náhodou neboli súčasťou problému? Ako sa môže vaša komunita spojiť, aby myslela dopredu?

Naše komunity sa môžu zamerať na prirodzené biotopy, ktoré sú súčasťou zdravých vodných systémov, ktoré dokážu lepšie reagovať na náhlu záplavu vody, trosiek, toxínov a sedimentov. Vnútrozemské a pobrežné močiare, pobrežné a krovinaté lesy, piesočné duny a mangrovníky sú len niektoré z vlhkých biotopov, ktoré môžeme chrániť a obnoviť.[1] Močiare umožňujú, aby sa privádzaná voda šírila a vytekajúca voda sa rozprestierala a všetka voda sa má filtrovať pred vstupom do jazera, rieky alebo samotného mora. Tieto biotopy môžu pôsobiť ako skrýšové zóny, čo nám umožňuje ľahšie ich vyčistiť. Rovnako ako v iných prírodných systémoch, rozmanité biotopy podporujú potreby mnohých oceánskych druhov rásť, rozmnožovať sa a prosperovať. A práve zdravie našich oceánskych susedov chceme chrániť pred škodami spôsobenými ľuďmi v dôsledku týchto nových modelov zrážok, ktoré spôsobujú toľko narušenia ľudských spoločenstiev a pobrežných systémov.

[1] Prirodzená ochrana môže najlepšie chrániť pobrežia, http://www.climatecentral.org/news/natural-defenses-can-best-protect-coasts-says-study-16864