Nexus oceánskej klímy

Dnes sa Spojené štáty americké opätovne pripájajú k Parížskej dohode, ku globálnemu záväzku bojovať proti klimatickým zmenám prostredníctvom národných a kooperatívnych medzinárodných akcií. Zostane tak iba sedem krajín zo 197, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohody. Odstúpenie od Parížskej dohody, ku ktorej USA pristúpili v roku 2016, bolo čiastočne neuznaním toho, že náklady a dôsledky nečinnosti by ďaleko presiahli náklady na riešenie klimatických zmien. Dobrou správou je, že sa k dohode vraciame lepšie informovaní a vybavení na vykonanie potrebných zmien ako predtým.

Zatiaľ čo ľudské narušenie klímy je najväčšou hrozbou pre oceán, oceán je zároveň naším najväčším spojencom v boji proti klimatickým zmenám. Začnime teda pracovať na obnovení vlastnej kapacity oceánu absorbovať a ukladať uhlík. Vybudujme kapacitu každého pobrežného a ostrovného štátu na monitorovanie a navrhovanie riešení pre vody svojej krajiny. Obnovme lúky s morskou trávou, slané močiare a mangrovové lesy, a tak chráňme pobrežia tlmením prívalových búrok. Vytvárajme pracovné miesta a nové finančné príležitosti okolo takýchto riešení založených na prírode. Usilujme sa o obnoviteľnú energiu z oceánov. Zároveň dekarbonizujme lodnú dopravu, znížme emisie z námornej dopravy a zapojme nové technológie na zefektívnenie lodnej dopravy.

Práca potrebná na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody by pokračovala bez ohľadu na to, či sú USA zmluvnou stranou dohody, ale máme príležitosť využiť jej rámec na podporu našich kolektívnych cieľov. Obnova zdravia a hojnosti oceánov je víťaznou a spravodlivou stratégiou na zmiernenie najhorších dôsledkov zmeny klímy a podporu celého života v oceánoch – v prospech celého ľudstva.

Mark J. Spalding v mene The Ocean Foundation