Autor: Wendy Williams

Oceán dáva a oceán berie...

A akosi v priebehu vekov to všetko do seba väčšinou zapadlo. Ale ako presne to funguje?

Na nedávnej konferencii vo Viedni o celosvetovej populácii divých koní diskutoval populačný genetik Philip McLoughlin o svojom plánovanom výskume tejto megaotázky štúdiom nepatrného ostrova, ktorý sa nachádza asi 300 kilometrov juhovýchodne od kanadského Halifaxu.

Sable Island, teraz kanadský národný park, je len o málo viac ako váhavý hrboľ piesku, ktorý sa dosť neisto vypína nad severným Atlantikom. Samozrejme, ostrov uprostred tohto nahnevaného mora uprostred zimy je riskantným miestom pre suchozemské cicavce.

Napriek tomu tu už niekoľko stoviek rokov prežívajú malé skupiny koní, ktoré tam nechal správny Bostončan v rokoch pred americkou revolúciou.

Ako prežijú kone? Čo môžu jesť? Kde sa ukrývajú pred zimným vetrom?

A čo môže oceán ponúknuť týmto sužovaným suchozemským cicavcom?

McLoughlin sníva o nájdení odpovedí na tieto a mnohé podobné otázky v priebehu nasledujúcich 30 rokov.

Už má jednu fascinujúcu teóriu.

Za posledných niekoľko rokov sa ostrov Sable stal najväčším miestom pre mláďatá tuleňov kdekoľvek v severnom Atlantiku. Každé leto niekoľko stoviek tisíc matiek tuleňa sivého porodí a stará sa o svoje potomstvo na ostrovných pieskových plážach. Vzhľadom na to, že ostrov má tvar polmesiaca len 13 štvorcových míľ, viem si predstaviť úroveň decibelov každú jar a začiatkom leta.

Ako sa kone vysporiadajú so všetkým týmto chaosom súvisiacim s tuleňmi? McLoughlin to ešte nevie s istotou, ale dozvedel sa, že počet koní sa zvýšil, pretože ich počet zvýšili tulene.

Je to len náhoda? Alebo je tam súvislosť?

McLoughlin teoretizuje, že živiny z oceánu kŕmia kone tým, že sa prostredníctvom tuleňov premieňajú na fekálnu hmotu, ktorá oplodňuje ostrov a zvyšuje vegetáciu. Zvýšená vegetácia, ako navrhuje, môže zvýšiť množstvo krmiva a možno aj obsah živín v krmive, čo zase môže zvýšiť počet žriebät, ktoré môžu prežiť...

A tak ďalej a tak ďalej.

Sable Island je malý, uzavretý, vzájomne závislý systém života. Je ideálny pre druhy vzájomných vzťahov, ktoré McLoughlin dúfa, že bude študovať v nasledujúcich desaťročiach. Teším sa na niekoľko hlbokých a presvedčivých poznatkov o tom, ako na zemi sú cicavce závislé od mora, pokiaľ ide o naše prežitie.

Wendy Williamsová, autorka knihy „Kraken: The Curious, Exciting, and Slightly Disturbing Science of Squid“, pracuje na dvoch pripravovaných knihách – „Horses of the Morning Cloud: The 65-million-year Saga of the Horse-Human Bond“. a „The Art of Coral“, kniha skúmajúca minulosť, súčasnosť a budúcnosť koralových systémov na Zemi. Radí aj pri natáčaní filmu o environmentálnych účinkoch výstavby Cape Wind, prvej veternej farmy v Amerike.